Markov príbeh
Marek vyrastal s rodičmi, bratom a troma sestrami v Bratislave, v mestskej časti Podunajské Biskupice. Detstvo nemal vôbec ružové. V desiatich rokoch začal fajčiť. Keď mal dvanásť rokov začal drogovať. Drogy užíval až do svojich 32 rokov. Na liečení bol celkovo päťkrát.
Jeho otec šikanoval celú rodinu. Marek aj s bratom bránili mamu i svojich súrodencov, a preto ich otec z bytu vyhodil - jednoducho vymenil zámok na dverách. Neskôr sa mama aj s deťmi od otca odsťahovali. Otec neplatil nájomné, a preto im bol pridelený iný, menší byt v tej istej mestskej časti. Mama sa po roku k otcovi vrátila a odvtedy žijú spolu. Marek s bratom boli chvíľu na ulici a chvíľu v zariadení Resoty u otca Srholca v Podunajských Biskupiciach.
V roku 2008 sa Marekovi stala nehoda - prešiel ho vlak. Amputovalo mu pravú nohu až pod koleno a takmer úplne mu znehybnilo ľavú ruku. Dva mesiace strávil v nemocnici a po rehabilitácii bol tri mesiace na liečení zo závislosti. Potom sa vrátil domov, kde ostal bývať rok a pol. Ale doma ukradol peniaze a ušiel. Následne sa pokúsil spáchať samovraždu, a preto ho na týždeň internovali na psychiatrii v pezinskej nemocnici. Tam to bolo veľmi drsné (poriadok na oddelení zabezpečovala súkromná bezpečnostná služba), a preto na reverz odišiel. Týždeň prespával na ulici a fetoval. Počas pobytu na ulici sa mu amputovaná noha nehojila. To bolo v júni 2010. V takomto stave stretol ľudí z občianskeho združenia Odyseus, ktorí pomáhajú užívateľom drog a ľuďom pracujúcim v sex-biznise. Tí ho zobrali na ošetrenie do nemocnice k Milosrdným bratom a potom ho odviezli do Útulku sv. Lujzy de Marillac.
V rámci sociálnej asistencie a sociálneho poradenstva pracovníci Depaul pomohli Marekovi vybaviť preukaz ZŤP, parkovací preukaz a jednorazové dávky v hmotnej núdzi a potom aj invalidný dôchodok. Vybavili mu tiež odkázanosť na poskytnutie sociálnej služby, vďaka ktorej je teraz Marek umiestnený v domove sociálnych služieb. Marek tiež dostal novú a modernejšiu protézu a bola mu zabezpečená hospitalizácia v rehabilitačnom stredisku, kde sa naučil protézu používať. Mareka podľa potreby ošetrovali sestričky z ADOS Slnečnica. Pravidelne mu bola zabezpečená preprava na ambulantné lekárske vyšetrenia.
V útulku sa Marek začal angažovať vo výtvarnom a divadelnom krúžku. Jeho výtvarné diela boli spolu s dielami niektorých ďalších klientov v auguste 2010 vystavené na vernisáži, ktorú zorganizovala naša organizácia. Marek taktiež účinkoval v divadelnej hre Vernisáž na motívy rovnomennej hry Václava Havla a v divadelnej hre Spoveď. O hre Marek povedal „je to divadlo o našich životných príbehoch. Preto sa to volá Spoveď. Z príprav som bol síce nervózny, no obdobie skúšok bolo aj také živé obdobie, mal som niečo, na čom som mohol pracovať. A po predstavení to bolo také... ľudia prišli a povedali, že to bolo dobré, poďakovali... že by to chceli ešte raz vidieť".
Marekov život sa úplne zmenil. Dôkazom toho je aj fakt, že sa nechal na Veľkú Noc 2011 pokrstiť. Ale minulosť sa nedá vymazať a s jej dôsledkami stále zápasí. Napriek tomu je Marek rozhodnutý nevzdať sa a aj naďalej kráčať po ceste dobra, na ktorú sa vydal.
Obrázky z divadelného predstavenia
