Pán K.
Pán K. žil po rozvode s manželkou v spoločnej domácnosti spolu so svojou matkou. V tom čase pracoval v strážnej službe a riadne prispieval na chod domácnosti. Niekedy koncom roka 2005 a začiatkom roka 2006 mu však bolo doručené oznámenie o dlhu - nedoplatku na nájomnom. Jeho matka totiž bez jeho vedomia neplatila nájomné v plnej výške. Keď sa o tom dozvedel, už nemal finančné prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy, a preto boli aj s matkou deložovaní. Klient svoju spomienku opisuje takto: „Po 48-hodinovej službe som sa vracal domov, no všetky veci boli vyložené pred dverami."
Počas roka 2006 býval u susedky, no napokon od nej odišiel. Odvtedy pracoval len príležitostne, predovšetkým na brigádach. „No vždy som sa zdržoval v okolí svojho domu - bydliska, kde som spoznal aj jednu známu, ktorá mi v tom čase aj pomáhala. Takto som prežíval rok 2007 a začiatok roka 2008 na ulici."
Začiatkom roka 2008 mu omrzli nohy a po amputácii prstov sa na podnet svojej známej dostal do Nocľahárne sv. Vincenta de Paul na Ivánskej ceste v Bratislave. Bolo to presne dňa 17.09.2008. „Tak som sa dostal do Depaulu.". Pán K. sa následne stal klientom Útulku sv. Lujzy de Marillac na Krčméryho ulici v Bratislave, v ktorom naša organizácia poskytuje krátkodobé ubytovanie okrem iného aj ľudom bez prístrešia, ktorí potrebujú doliečenie.
V júli 2009 pán K. zariadenie z vlastnej vôle opustil. Neskôr - v novembri 2009 sa po amputácii oboch predkolení sa do útulku opäť vrátil.
Vďaka záujmovej činnosti klientov, ktorú v našej organizácii vykonávame, sa pán K. opäť vrátil k svojej dávnej záľube - maľovaniu: „Predtým som rád maľoval veľké obrazy. Deťom som vymaľoval izbu. Namaľoval som im aj káčera na stenu. Teraz maľujem v menšom. Namiesto na plátno maľujem na kartóny. Mal som aj pred časom vernisáž".
Pán K. už nie je v našom zariadení. V rámci sociálnej pomoci sa nám podarilo pre neho vybaviť doklady, invalidný dôchodok a nakoniec aj umiestnenie v DSS, kde je o neho postarané.
